Africký utečenec nie je Ukrajinec či Juhoslovan!

Autor: Anna Podzámska | 15.8.2015 o 21:19 | Karma článku: 9,23 | Prečítané:  3133x

Utečenci vraj útočia na našu krajinu. Hrnú sa ku nám zo všetkých strán. Nik si pred nimi nemôže byť istý. Vážne? Lebo ja nemám pocit, že niečo také sa tu deje.

Zašlo to až tak ďaleko, že dokonca podľa nedávneho prieskumu je to po nezamestnanosti druhá najväčšia hrozba pre Slovákov. Neviem ako vy, ale ja som tých ľudí videla maximálne na fotkách a v správach. Nepobehujú nám tu po uliciach. Nespia na zástavkách metra (teda - ak by sme nejaké vôbec mali,) na vlakových staniciach ani netáboria v parkoch. Strach z neznámeho a nepoznaného však štandardne spôsobuje silné emócie. Negatívne reakcie sú niekedy také silné až sa čudujeme čo sú inak vcelku slušní ľudia vypustiť z úst, ich riešenia majú v mnohých prípadoch od humánnosti ďaleko.

Nemyslím si, že my Slováci nechceme pomáhať ľuďom v núdzi. Problém je však v tom, že títo ľudia sú iní ak my. Hej, 21. storočie, na farbe pleti, náboženstve a zvyklostiach nezáleží. Človek ako človek. No - teoreticky to väčšina uzná, ale prakticky s tým máme poriadny problém.

V minulosti k nám prúdili utečenci z bývalej Juhoslávie. Boli ubytovaní tuším aj v Gabčíkove a ľudia s tým problém nemali. Rovnako si myslím, že ak by sme mali prijať 500 či 5 000 Ukrajincov v núdzi tiež by z toho nebolo "haló" týchto rozmerov. Prečo to tak je? Lebo sú to ľudia čo vyzerajú ako my. Dokonca aj reč majú podobnú našej, ich náboženstvo nám tiež nie je príliš vzdialené a v podstate sme na nich zvyknutí rovnako ako dívať sa do zrkadla. Slováci od našej východnej hranice tam bežne chodia nakupovať. Takže sme v nastavení povedať si  - Ukrajinec ako Slovák. Asi by nikomu z nás nejako zásadne nevadilo keby bývali v susedstve.

Kto však pozná exoticky vyzerajúcich utečencov tmavej pleti? Skoro nik! Je to pre nás niečo tajomné a neznáme. Keď k tomu pridáme negatívny obraz a to ako sú prezentovaní v médiách, máme vymaľované. Namiesto "vďaky" sa bijú v táboroch, napádajú policajtov, dobíjajú sa do kamiónov a ktovie čo ešte. To je realita! K tej ešte pridáme troška toho, čo nie je vylúčené a nemožné. Majú väzby na teroristické skupiny? Netuším, ale kto to dokáže vylúčiť? Neviem si veľmi predstaviť, či niektorá spravodajská služba dokáže pri takom enormnom nápore aký je na Európu, dať za tie tisíce a tisíce utečencov ruku do ohňa, že sú úplne čistí a bez rizika.

Faktom však zostáva, že aj tí utečenci sa k nám zrovna nehrnú. Táto naša krajina medzi Tatrami a Dunajom pre nich jednoducho nie je atraktívna. Nemajú tu príbuzných, ktorí by im tu pomohli. Náš sociálny a azylový systém tiež nie je práve top lákavý. Takže chudák utečenec, čo sa bojí o život u nás nemá veľmi čo nájsť. To, že sa tu nestrieľa a je tu pokoj je síce fajn, no také ho, našťastie pre nás, neláka. On chce lepší a lahší život a istoty bez starostí. Myslí si, že v tejto našej EÚ padajú pečené holuby z neba. Naša krajina pre nich teda zostáva biele miesto na mape. Zatiaľ. Môže sa to však otočiť a zmeniť a aj Slovensko sa pre nich stane cieľovou destináciou. Treba sa na to pripraviť. Aj na požiar treba byť pripravený a vedieť čo robiť keď nastane. Neznamená to však, že každá budova začne horieť. Takže prajem našej krajine, aby požiar nezasiahol našu zem. A ak by náhodou aby bol zvládnutý s minimálnymi následkami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?