Úprimných ľudí je ako šafránu

Autor: Anna Podzámska | 24.3.2015 o 20:12 | (upravené 24.3.2015 o 20:26) Karma článku: 3,35 | Prečítané:  645x

Úprimnosť nadovšetko. Aj v tejto Bohom zabudnutej dobe? My ženy o tom vieme svoje. Vždy, keď sa partnera pýtame či v tých šatách vyzeráme dobre alebo či nám svedčí nový účes chceme počuť pravdu. Ale tú našu. A chlapi to vedia. Asi preto sa vraví, že ženy sa zamilúvajú ušami a chlapi očami.

Byť úprimný k niekomu, kto nám je blízky je však často omnoho zložitejšie ako k cudziemu človeku. A často sme najúprimnejší práve vtedy, keď ten, o kom hovoríme nie je s nami v jednej miestnosti. Prečo je to tak? Ako sme sa dostali do štádia, že aj keď máme vlastný názor, máme eminetný problém vysloviť ho? Je to dobou alebo nami? Ako to, že aj keď sme všetci dostali dobrú výchovu, klameme ľuďonm do očí? Nuž... Stali sa z nás alibisti, ktorí sa ohradzujú tým, že nepovedať pravdu rozhodne neznamená klamať.

Minule som bola na káve so spolužiačkami zo strednej školy, ktoré som nevidela roky. Prebrali sme všetkých spoločných známych, v pamäti sme pátrali po tom ako sa volali naši učitelia a riešili sme či ešte učia a či ešte stále majú svoje malé zlozvyky. Zo stretnutia som odchádzala s pocitom, že po rokoch sme začali tam, kde sme po poslednej žúrke skončili. Tento povznášajúci pocit ma držal niekoľko dní, kým sme si s babami vymieňali všetky fotky, linky, videá a kontakty, ktoré sme si sľúbili. Ako to už býva - prišla fáza dva - vytriezvenie.

Nielen príroda, ale aj náhoda je mocná čarodejka. Dostala som správu, ktorá nebola určená mne, ale o to viac som sa z nej dozvedela. Nebudem to tu nejako extra rozpisovať, ale 3x som príliš a 5x nie dosť. Zrazu som zostala stáť pred dilemou či mám alebo nemám byť úprimná a povedať k tomu celému aj nejaké B. Rozhodla som sa neriešiť to, keďže som jedno z tých troch príliš.

Doviedlo ma to však k zamysleniu nakoľko by sme mali byť úprimní a či sa úprimnosť vzťahuje aj na samostatný prejav bez vyzvania alebo je očakávaná len vtedy, ak dostaneme otázku. Odpoveďou si celkom istá nie som.. Úprimní by sme však mali byť k tým, na ktorých nám záleží (preto som nereagovala na sms), pretože práve náš niekedy aj kritický názor ich môže priviesť k zmobilizovaniu všetkých síl či vybičovať k lepšiemu výkonu. Naopak zbytočné pochlebovanie pri dobrých priateľoch nikam nevedie. Ak stoja za to, zvládnu to. Hlavne, ak im za to stojíte vy.

Takže áno, aj v tejto Bohom zabudnutej dobe je úprimnosť nadovšetko. Jediné, čo by sme mali riešiť kto nám stojí za to, aby sme naňho takou vzácnosťou plytvali.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?